Železo (Fe) je zdravotne nevýznamným ukazovateľom, ktorý však nepriaznivo ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a spôsobuje žltú až hrdzavú farbu príp. horkú chuť.
Aj malé koncentrácie vo vode môžu byť príčinou nadmerného rozvoja železitých baktérií, ktoré upchávajú potrubie a sú pri ich odumieraní príčinou zápachu. Zvýšený výskyt železa vo vodách je obvykle sprevádzaný aj výskytom mangánu.
Mangán (Mn) je podobne ako železo zdravotne nevýznamným ukazovateľom, ktorý však nepriaznivo ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a spôsobuje hnedočiernu farbu príp. horkú chuť.
Mangán prechádza do vôd taktiež vylúhovaním z pôd, sedimentov a niektorých odumretých častí rastlín. Umelými zdrojmi sú odpadové vody, napr. zo spracovania rúd a metalurgických závodov.
Okrem senzorických vlastností sa môže zvýšený obsah mangánu prejaviť aj v premnožení mangánových baktérií, ktoré môže viesť k upchávaniu vodovodného potrubia.
Sú to kovy, ktoré sú často prítomné vo vode a bývajú príčinou jej zákalu. Vo vode sa buď vyskytujú prirodzene v oblasti výskytu železnej rudy, alebo sa dostávajú do vody tzv. umelým spôsobom, teda koróziou (hlavne železo).
Aj keď patria do skupiny ťažkých kovov, nemajú významný vplyv na zdravie. Vplývajú hlavne na chuť a pach vody, vysoké koncentrácie môžu spôsobiť problémy pri praní bielizne, usadeninách na toaletách (typické žlté až čierne škvrny a usadeniny).
Proces odstránenia železa a mangánu je komplikovanejší a náročnejší. Prvotné náklady na odstránenie železa a mangánu sú vyššie, avšak prevádzkové náklady sú v porovnaní s riešením tvrdosti vody nižšie.
Medzná hodnota pre obsah železa v pitnej vode 0,2 mg/l bola stanovená kvôli ovplyvňovaniu senzorických vlastností vody (farba) pri jeho vyšších obsahoch. Pri jeho prirodzenom pôvode je tolerovateľná hodnota 0,5 mg/l. Zo zdravotného hľadiska prirodzený výskyt železa v pitnej vode nepredstavuje riziko pre ľudský organizmus.
Už pomerne malé koncentrácie železa môžu spôsobiť napr. zvýšený počet kolónií baktérií, ktoré spôsobujú nepríjemný zápach vody. Takáto voda sa neodporúča ani na úžitkové účely.
Limitná hodnota pre jeho obsah je 0,05 mg/l, v prípade prirodzeného pôvodu z geologického podložia, ak nedochádza k ovplyvneniu senzorických vlastností je 0,2 mg/l. Prirodzený výskyt mangánu v pitnej vode nepredstavuje zo zdravotného hľadiska riziko pre ľudský organizmus.
