S chlórom sa stretávame najčastejšie v mestských distribučných sieťach. Chlórovanie vody má prioritný význam pri zabezpečení mikrobiologickej stability vody, spoľahlivo likviduje baktérie a vírusy vo vode, zabraňuje vzniku a šíreniu rôznych ochorení.
Má ale aj svoje negatívne stránky. Spolu s chlórom sa do vody dostávajú aj nežiadúce látky a to hlavne DBPs (2 najškodlivejšie sú Trihalometány a Halogenoctové kyseliny). Sú to vedľajšie dezinfekčné produkty, ktoré sú až 100 krát toxickejšie ako chlór samotný.
Chlór je jedinečný v tom, že dokáže ničiť vírusy, baktérie a nebezpečné mikroorganizmy prenášané vodou. Koncentrácia chlóru by mala byť za bežných okolností vo verejnej pitnej vode bezpečná. Voda ale musí byť pravidelne kontrolovaná. Chlór sa ale pitím dostáva i do nášho čreva, kde tiež ničí baktérie, mnohokrát tie prospešné.
Chlór tak teda môže z časti stáť za vznikom chorôb ako obezita, cukrovka, astma a rakovina. Pitie chlórovanej vody dokonca môže až dvojnásobné zvýšiť riziko ochorenia rakovinou žlčníka.
Na odstránenie chlóru sú účinné rôzne typy filtračných médií na báze aktívneho uhlia. Aktívne uhlie absorbuje zlúčeniny chlóru a následne pri správnom používaní zabezpečí odstránenie jeho negatívnych účinkov. Avšak tu je potrebné byť veľmi opatrný, nakoľko po odstránení chlóru sa voda stáva oveľa menej odolná voči mikroorganizmom a baktériám.
Pre správny postup je potrebné poradiť sa s odborníkmi a následne navrhnúť vhodné riešenie.
